Rozhovor so Samom – Dobrovoľníkom roka

Samuel Čellár – Dobrovoľník roka 2016 v kategórii Dobrovoľník SlovakAid, získal toto ocenenie za svoje pôsobenie na sezamovom projekte organizácie ADRA Slovensko v Keni. Vďaka projektu má už 522 chudobných farmárskych rodín v časti Busia šancu pestovať kvalitný bio a fairtrade sezam a predať ho za férovú cenu. Zo zisku z predaja môžu poslať svoje deti do školy a zostať sebestačne žiť vo svojej krajine. Samo takto odpovedal na naše aj vaše otázky:

 

Prečo si sa stal dobrovoľníkom?

Pretože som chcel spojiť užitočné so zaujímavým. Tá myšlienka sa mi v hlave začala formovať už po skončení vysokej školy. Chcel som spraviť niečo, z čoho by mali prospech aj iní a pritom vidieť kúsok sveta, možno trocha lepšie pochopiť, ako to na tej našej planéte skutočne funguje.

Čítať si o tom, ako ľudia v rozvojových krajinách žijú, a vidieť to na vlastné oči – to sú dve rozdielne veci. Na to nestačí ani dovolenka, treba tam nejaký čas skutočne žiť a byť v kontakte s miestnym obyvateľstvom.

 

Prečo si si vybral organizáciu ADRA Slovensko a Keňu?

Pre zvolenie si Adry som nemal žiaden špeciálny dôvod. Jednoducho to bola jedna z prvých organizácií, ktoré sa mi pri hľadaní objavili v Googli. Ale k tomu, že som nemusel pátrať po iných organizáciách, určite prispela aj svižná odpoveď, ktorú som z Adry na svoju žiadosť dostal. A prečo Keňu? Nezáležalo mi ani tak na krajine, išlo mi skôr o to, vycestovať niekam ako dobrovoľník. Ale určite ma viac lákali vzdialenejšie krajiny, už len zo zvedavosti.

 

Čo si mal v Keni na starosti, aká bola náplň tvojej práce?

V Keni som pomáhal s rozbehom sezamového projektu Adry, ktorého cieľom bolo pomôcť 500 farmárom v regióne Busia zlepšiť ich sociálne pomery prostredníctvom pestovania a predaja sezamu. V krátkosti povedané, farmári boli zjednotení do poľnohospodárskeho družstva, prešli tréningami, bola pre nich zabezpečená FairTrade a BIO certifikácia a bol im poskytnutý trh, kam svoju produkciu budú môcť vždy predať. Ja som mal na starosti administratívu, komunikáciu s regionálnou vládou, chod našej terénnej kancelárie, foto a video dokumentáciu, ale takisto aj veci spojené s PR – zabezpečenie viditeľnosti projektu v teréne, ale aj na Slovensku, napríklad prostredníctvom rôznych postov a článkov. Práca celého nášho tímu ale častokrát záležala od konkrétnej situácie, stručne povedané, robili sme, čo bolo treba: niekedy je to práca za počítačom, inokedy vláčite 50-kilové vrecia so sezamom.

 

Ako hodnotíš rozvojovú pomoc – má to význam?

Je veľa projektov, ktoré prestanú existovať pár mesiacov po odchode organizácie, čo ich implementovala. Pretože nie sú dobre premyslené a nekladie sa dôraz na ich udržateľnosť. Aj keď sa v Keni rozprávate s miestnymi, zistíte, že určitá časť z nich sa k rozvojovej spolupráci stavia skepticky. Ale vôbec to tak nie je vždy. Ak je projekt napísaný a realizovaný tak, že po odchode zahraničnej organizácie budú miestni pripravení ďalej samostatne tento projekt riadiť a rozvíjať, má to zmysel. Pred vytvorením projektu je celú vec treba naozaj dôkladne premyslieť a zistiť, čo sú skutočné problémy tých a tých ľudí. Miestni musia v projekte vidieť zmysel, musí ich to motivovať.

Úspech teda závisí v rovnakej miere aj od miestneho obyvateľstva. To im treba vysvetliť, že nemôžu očakávať, že len niečo zadarmo dostanú a pôjdu domov. Rozvojová spolupráca je aj o snahe pomôcť zmeniť zmýšľanie tých ľudí, aby vedeli pracovať efektívnejšie a v životoch sa im viac darilo.

Rozvojové projekty sú veľakrát brzdené korupciou, ktorá je aj v Keni extrémne vysoká, čo býva často demotivujúce pre celý projektový tím. Bez korupcie by tieto krajiny nepotrebovali súčasné objemy rozvojovej alebo humanitárnej pomoci. Ale aj na Slovensku vieme, že boj s korupciou je beh na dlhé trate.

 

Čo si zistil, zažil, naučil sa? Čo ťa prekvapilo? Mal si možnosť vidieť krajinu?

Za rok človek zažije veľa vecí – aj dobré, aj zlé. Keňa je krásna, ale často veľmi nebezpečná, pričom hrozbou sú v prvom rade ľudia, keďže s chudobou je vždy úzko spätá aj kriminalita. Ale stačí dodržiavať určité bezpečnostné opatrenia, napríklad nevychádzať na ulice po západe slnka, neprechádzať sa s drahými vecami a je to v poriadku. Ale v žiadnom prípade nechcem nikoho zastrašovať. Keňania sú veľmi milí a prívetiví a ja som v tej krajine stretol množstvo dobrosrdečných ľudí. A zdá sa mi, že ľudia tam sú viac usmievaví ako u nás v Európe.

Ak som sa niečomu naučil, tak možno mám trocha viac trpezlivosti, keďže v tej krajine sa naozaj skoro nikto nikdy neponáhľa. A samozrejme, je mi teraz omnoho jasnejšie, ako to v takej rozvojovej krajine vyzerá, lepšie rozumiem problémom, s ktorými sa tam miestni stýkajú, a tých je veľa. Slovensko sa síce má ešte v čom zlepšovať, ale v porovnaní s Keňou sme na tom doma veľmi dobre.

Jedna z prvých vecí, ktoré ma v Keni zaskočili, boli asi ceny: Keňa je prekvapivo drahá a nielen jej hlavné mesto. Veľa cien, či už sú to potraviny, nábytok alebo technika sa vyrovná alebo aj presahuje tie slovenské. A ak si vezmete, že napríklad taký SBS-kár tam dostáva mesačne v prepočte 70 amerických dolárov a za tie peniaze musí uživiť seba, manželku a 5 detí, nie je to veru veselé. A to môže byť šťastný, že prácu vôbec má, keďže nezamestnanosť v niektorých regiónoch Kene presahuje aj 60 %.

Keďže zo zmluvy mi vyplývali aj nejaké dni voľna, mal som možnosť Keňu aj trocha precestovať. Bol som napríklad na plážach pri Indickom oceáne, navštívil som dažďový prales, čajové plantáže, Viktóriine jazero a ku koncu som sa vydal aj na safari. Ale to je iba zlomok z toho, čo všetko tá krajina ponúka. Kľudne by sa tam dalo cestovať aj pol roka a stále objavovať niečo nové.

 

Aktuálne hľadáme ďalších dobrovoľníkov – čo by si im ako Dobrovoľník roka 2016 odkázal?

Ísť do rozvojovej krajiny ako dobrovoľník je veľká skúška pre každého, kto sa na to odhodlá. Netreba sa ale báť, zoznámite sa s množstvom nových ľudí a nielen, že spravíte niečo užitočné a spoznáte cudziu kultúru, ale určite spoznáte lepšie aj seba samých.

Ja by som dobrovoľníctvo odporúčal v prvom rade tým ľuďom, ktorí majú úprimný záujem prispieť svojou troškou k pozitívnej zmene vo svete. Tak nech sa najprv úprimne zamyslia, aké dôvody ich k takémuto kroku vedú. Je to síce dobrodružstvo, ale nie dovolenka.

 

Išiel by si znova niekam ako dobrovoľník? Kam ťa to láka?

Možno aj áno, ale nie hneď. A kam ma to láka? Určite by som chcel niekedy navštíviť Latinskú Ameriku a Áziu. Ak mám byť konkrétnejší, tak možno Nepál. Predpokladám ale, že teraz nejaký čas strávim doma a budúcnosť už ukáže.

 

Za rozhovor ďakujeme Samuelovi Čellárovi – ADRA dobrovoľníkovi, ktorý získal titul Dobrovoľník roka 2016 v kategórii Dobrovoľník SlovakAid, rozhovor uverejňujeme v pôvodnom znení. Ak máš záujem o dobrovoľníctvo, sleduj naše aktuálne ponuky. Našu prácu môžeš podporiť online tu.

Samov blog – Poznámky dobrovoľníka:

http://samuelcellar.blogspot.sk 

Viac o ocenení Dobrovoľník roka 2016:

http://www.dobrovolnictvo.sk/news/show/3674/udelili-sme-ocenenie-dobrovolnik-roka-2016

http://www.ta3.com/clanok/1103399/dobrovolnikom-ich-skutky-aj-tento-rok-priniesli-verejne-uznanie.html

DOBROVOĽNÍKOM ROKA 2016 SA STAL NÁŠ SAMO – BLAHOŽELÁME!Aj tento rok zorganizovalo CARDO – Národné dobrovoľnícke centrum…

Zveřejnil(a) ADRA Slovensko dne 11. duben 2017