Basti Lundah

| 25. 09. 2010 |

Bežné ráno na základni zdravotníckeho tímu ADRA v Shah Jamal. Doktor Aijaz si položil na plastový stôl deku a žehlí si košeľu. Má dobrú náladu a vyzerá, že by si aj spieval alebo aspoň pískal, keby to bolo spoločensky prípustné (Podľa tunajšieho chápania Islam zakazuje hudobné prejavy okrem niektorých výnimiek). Tak sa aspoň naširoko usmieva. Dr. Noaman a Dr. Abid ešte dospávajú vnútri zakrytí až po vrch hlavy. Už niekoľko dní sa snažíme vymôcť od správcov kliniky, aby nám otvorili ďalšiu miestnosť so sprchou. Traja naši doktori totiž stále spávajú v predsieni spolu s jedným z ošetrovateľov. V menšej miestnosti v zadnej časti domu spia ďalší dvaja ošetrovatelia. V budove oproti spia v dvoch miestnostiach tri sestry a farmaceutka, v ďalšej miestnosti logistik Arshed, niektorí z ďalších kolegov - podľa toho, kto je práve v teréne a tiež ja - koordinátor celého tímu. Posledné dve noci sme ale s Arshedom spali na dvore pod krásnou hviezdnou oblohou. Hoci sa mierne ochladilo, vnútri je stále príliš horúco na kvalitný spánok a naša izba nemá klimatizáciu, len veľmi hlučný stropný ventilátor.

Včera podvečer sa tu zastavili dvaja miestni muži. Chceli, aby som sa išiel s nimi pozrieť na komunitu, ktorá zatiaľ nedostala žiadnu pomoc a potrebujú lekára. Poprosil som ošetrovateľa Kamrana, aby išiel so mnou. Jediný z nášho tímu ovláda okrem Urdu aj miestny jazyk a ako bývalý vojak je tiež spoľahlivým sprievodcom. Keďže pracuje s doktorom Abidom, ktorý v rámci tímu funguje ako mobilný lekár, dokáže tiež vyhodnotiť potreby a podmienky v danej komunite a vyjadriť sa k výberu novej skupiny prijímateľov na zaradenie do nášho programu. Lokalita sa volá Basti Lundah a je od Shah Jamalu vzdialená len asi 6 kilometrov na západ. Cesta však trvá neuveriteľných 20 minút, pretože asfaltka o chvíľu končí a poľná cesta je vyjazdená a vymytá záplavami. Terénny pick-up nadskakuje ako splašený kôň a ďalej môžeme pokračovať už len so zaradenou jednotkou. Ranný rozvoz dvoch lekárskych tímov - Dr. Aijaz do Usman Kurie a Dr. Abid do Basti Mundawala, Shah Garh alebo na iné dohodnuté miesto - sa robieva väčšinou sanitkou, je nám však jasné, že sem sa sanitka nedostane. O chvíľu prichádzame k skupinke budov. Na okolo vidno aj jednoduché stanové prístrešky. Keď auto zastane, je už obkolesené asi tridsiatimi zvedavými mužmi. Niektorí sa tlačia dopredu, chcú sa vyrozprávať. Iní sa tvária nedôverčivo. Boli sa tu vraj už na nich pozerať, aj ich fotili, ale nikto nepomohol. Jeden z mužov, ktorí nás priviedli, patrí k významnej rodine v dedine Basti Lundah, okolo ktorej sme prešli. Títo ľudia sa však zišli z rôznych obcí naokolo, ktoré boli záplavami zničené. Mnohí z nich sa dovtedy vôbec nepoznali. Vytvorili si akúsi vysídleneckú komunitu a živoria ako môžu. Celkovo asi 150 rodín. Kamran obzerá vhodné miesto na vytvorenie poľnej ordinácie - umiestnenie stolíka pre doktora a sestru, miesto na rozloženie liekov a lôžok na podanie infúzii. Všetko je nakoniec dohodnuté, zajtra ráno prídeme.

Ráno, keď doktor Aijaz odišiel sanitkou na svoje stanovisko v Usman Kuria, naložili sme na pick-up stôl, stoličky, lehátka a samozrejme zásobu liekov podľa odhadu na celý deň. Kamran všetko dobre upevnil, aby sme pri poskakovaní po teréne nič nestratili. Aj Dr. Abid mal dobrú náladu a tešil sa na nové miesto. Sedel vedľa mňa vpredu a pohrával sa s fonendoskopom. Tretím členom tímu doktora Abida je sestra Sharoon. Väčšinou zabezpečuje registráciu pacientov a vypisuje potrebnú dokumentáciu. Po lekárskom vyšetrení si potom pacienti idú ku Kamranovi pre lieky, prípadne na injekciu či infúziu. Podobným spôsobom pracujú aj ďalšie dva tímy.

Keď sme sa priblížili k dedine, ktorá leží vpravo od cesty ku komunite vysídlencov, na križovatke s mostíkom nás už čakali naši známi zo včerajška. Vysvetlili nám, že včera vyhliadnuté miesto by nebolo vhodné a zabezpečili lepšie podmienky priamo v dedine. Ľuďom z komunity oznámili, kam majú prísť. Nie je to ďaleko. Okrem toho vyhlásili aj z ampliónu na mešite, kde ľudia nájdu lekára, ktorý dnes prišiel do Basti Lundah. Odbočujeme teda na úzku cestičku, prechádzame dva strmé mosty a vchádzame do dediny. Miesto, ktoré zabezpečili, bolo naozaj vhodné. V malom dome dve osobitné miestnosti s vchodom z dvora - jedna pre doktora a sestru, druhá pre ošetrovateľa, lieky a lehátka. Na dvore dokonca aj dve slušné latríny. Kým sme všetko rozložili, dvor bol plný ľudí, niektorí s malými deťmi na rukách, iní podopierajúci staršieho príbuzného. Viacerí prišli z okolia na motorkách. Takmer všetky motorky sú tu rovnaké, japonská značka s obsahom 70cm³. Na toto skromné vozidlo sa zmestí celá rodina - bežne štyri až päť, videli sme však aj sedem ľudí na jednej motorke. Sedí sa aj na nádrži a keď treba, najmenší člen rodiny sa zmestí aj na riadidlá.

Chvíľu som pobudol s tímom, urobil som zopár fotiek. Teraz už možno, keď sme prišli s konkrétnou pomocou. Musím sa však vrátiť na základňu do Shah Jamal. Bude treba pripraviť a poslať správu pre WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) a znovu sa pokúsiť o sprístupnenie izby pre lekárov. Okrem WHO spolupracujeme aj s miestnym úradom pre zdravotníctvo. Práve predstavitelia tohto úradu nás usmernili do lokality v Shah Jamal a dali nám k dispozícii nevyužité priestory miestneho zdravotného strediska. Taktiež nám prisľúbili možnosť využívať ďalšiu požadovanú miestnosť. Zdá sa však, že proces sa zastavil u jedného z dvoch miestnych lekárov. Zdvorilo ma privítal a posadil vo svojej ordinácii. Keď však pochopil, že tentoraz sa nedám odbiť výhovorkami a naozaj trvám na tom, aby nám sľúbenú izbu sprístupnil, očividne znervóznel - začal sa mu triasť hlas aj ruky. Povedal, že to je jemu pridelená miestnosť, má tam svoje veci a v prípade potreby tam prespáva (Taká situácia však nenastala, odkedy tu pracujeme). Povedal som, že tá miestnosť je pre nás veľmi dôležitá, lebo lekári potrebujú lepšie podmienky, aby si mohli oddýchnuť a sústrediť sa na prácu. Samozrejme, ak bude potrebovať, kedykoľvek tam môže prespať. Tiež som mu sľúbil, že izbu budú využívať len naši lekári, budú ju zamykať a nikoho iného tam nepustia. Išli sme spolu do budovy a zobrali sme aj Dr. Noamana. Keď miestny lekár videl, v akých podmienkach jeho kolegovia bývajú, nechal sa nakoniec obmäkčiť a izbu nám konečne sprístupnil. Dokonca sa aj usmial a priateľsky mi stisol ruku. Miestni ľudia si vážia, ak to čo hovoríte, myslíte úprimne a vedia to vycítiť. Doktor pochopil, že naozaj mi ide o to, aby mali naši lekári lepšie podmienky a nemám žiadny záujem pripraviť ho o jeho priestory alebo mu inak uškodiť.

Krátko na to volal Dr. Abid z Basti Lundah, že sa im míňajú lieky, pacientov je viac ako očakávali. Nadiktoval zoznam farmaceutke Márii a tá pripravila lieky podľa zoznamu do dvoch škatúľ. Tak som sa vybral absolvovať miestny tankodróm po druhý raz. Dvor našej provizórnej ordinácie v Basti Lundah bol preplnený, matky s deťmi sedeli pod zastrešeným prechodom, deti sa hrali všade naokolo. Pacienti, ktorí boli už skoro na rade, sa nedočkavo tlačili dovnútra. Až tak, že doktor Abid stratil trpezlivosť, postavil sa zo stoličky a nakázal všetkým čakať vonku. Miestni organizátori pomohli ľudí dostať znovu pod kontrolu a púšťali pekne po jednom a každého si zapisovali do zoznamu. Doktor sa veľmi potešil novej zásobe liekov, ktoré som hneď odovzdal Kamranovi. Otecko s dievčatkom sedeli na lehátku a čakali na výsledok testu na maláriu. Dievčatko má už niekoľko dní horúčky. O chvíľu vidím oboch vychádzať von, otecko sa vďačne usmieva. Idem sa spýtať Kamrana na výsledok testu - bol pozitívny, dievčatko má maláriu. Otecko sa usmieva preto, že bola stanovená príčina horúčky a dostali dobré lieky, ktoré by si inak nemohli dovoliť.

Poobede sa vraciam do Basti Lundah aj s doktorom Noamanom, ktorý už v Shah Jamal nemal pacientov. Vyheganá cesta už nie je o nič vzrušujúcejšia než bratislavský obchvat. Ostávame s tímom doktora Abida až do večera. Lekári si rozdelili prácu, aj tak sme však museli okolo sto ľudí poslať domov. Prídeme znovu v nedeľu, dnes sa to už nedá stihnúť. Máme za sebou rekordný počet pacientov ošetrených na jednom mieste v jeden deň. Sestrička Sharoon ich má vo svojom zošite zapísaných vyše 260.

Daniel Dräxler, Shah Jamal/ Multan, Pakistan

Tento projekt je spolufinancovaný programom oficiálnej rozvojovej pomoci Slovenskej republiky - SlovakAid

Foto: ADRA Slovensko, Daniel Dräxler