Návrat
| 02. 12. 2010 |
«Späť
V piatok som odovzdal svoju záverečnú správu riaditeľovi ADRA Pakistan a presunul som sa s Naveedom do Islamabadu, aby som strávil posledné dva dni pred odletom u jeho príbuzných. Na rozhraní Rawalpindi a Islamabadu býva Naveedov strýko - najstarší brat jeho nebohého otca. Predtým bývali na vidieku, ale keď po obvinení z rúhania voči islamu strávil strýko šesť mesiacov vo väzení a susedia sa mu vyhrážali smrťou, presťahovali sa do mesta a žijú utiahnuto v anonymite veľkomesta. Strýko je lekár a celkom dobre sa mu darilo. Aj teraz bývajú s manželkou a troma dcérami v priestrannom dome. Predtým vraj na tom boli ešte lepšie, okrem domu mali aj auto a obvinenia susedov podľa neho premenili najmä zo závisti. Museli sa všetkého zriecť a začať odznovu, pomohli im príbuzní.
Po vystúpení z autobusu sme pokračovali taxíkom, ale Naveed kázal šoférovi zastať už niekoľko ulíc od strýkovho domu. Netreba, aby taxikár vedel presne, do ktorého domu ideme. Za veľkou železnou bránou je otvorené schodisko, z ktorého sa vstupuje priamo do izieb. V horúcich letných dňoch je to výhodné pre dobré vetranie, keďže dom nemá klimatizáciu. Nemá však ani kúrenie, hoci teploty v Islamabade niekedy v zime klesajú aj pod bod mrazu. Domáci nás vítajú naobliekaní vo svetroch, čiapkach a šáloch, akoby sa práve vrátili do horskej chaty z lyžiarskeho svahu. Pri večeri sedíme pri stole len s Naveedom a jeho strýkom. Manželka s dcérami sa zvŕtajú v kuchyni a obsluhujú nás. Aj vo väčšine kresťanských rodín tu stále funguje tradičné konzervatívne rozdelenie úloh. Taktiež veľká väčšina manželstiev je zorganizovaná rodičmi, ktorí rozhodujú o vhodnom partnerovi a dohadujú podmienky s druhou stranou. Budúci manželia môžu spolu komunikovať až od zásnub a stretávať sa len v prítomnosti ďalšieho člena rodiny. Toto platí rovnako v moslimských ako aj v kresťanských rodinách, nie je to teda otázka náboženská, ale kultúrna. Samozrejme, hlavne v mestách sa objavuje čoraz viac výnimiek a niektoré rodiny sú už celkom „zmodernizované".
Posledný deň môjho pobytu v Pakistane využívam ešte na návštevu niektorých významných miest v Islamabade. Naveed zohnal ďalšieho príbuzného s autom, ktorý ochotne strávil nedeľu s nami a sľúbil, že ma príde ráno odviezť na letisko. Z viac ako dvadsiatich turistických atrakcií Islamabadu moji hostitelia vybrali štyri: Mešitu Faisal, ZOO, vyhliadku Daman-e-Koh v Marghallahských vrchoch a park pri veľkom jazere Lake View Park.
Mešita Faisal (Faisal Mosque) bola postavená v rokoch 1976 - 1986 podľa plánu tureckého architekta Vedata Dalokaya. Prostriedky na výstavbu v sume približne 120 miliónov amerických dolárov boli venované saudskoarabským kráľom Faisal bin Abdul Azizom ešte v roku 1966. Kráľ Faisal bol zavraždený nevlastným synovcom rok pred začatím výstavby a na jeho počesť bola pomenovaná samotná mešita, ako aj príjazdová magistrála. Od svojho dokončenia až do roku 1993 bola mešita Faisal najväčšou mešitou sveta. Dnes je v celosvetovom poradí štvrtá až šiesta (podľa rôznych kritérií), naďalej je však najväčšou v Pakistane a Južnej Ázii. Počas celonárodných islamských sviatkov sa do areálu pokrývajúceho 5000 metrov štvorcových zmestí až 74 tisíc veriacich, z toho 10 tisíc v hlavnej sále a 64 tisíc na nádvorí. Každý zo štyroch minaretov je vysoký 80 metrov. Pri vstupe do areálu sa musíme vyzuť a topánky odovzdať v košíku do úschovne. Obchádzame postupne celé mramorové nádvorie aj samotnú mešitu. Dovnútra sa nedá ísť, otvárajú ju len na sviatky alebo pre prominentných hostí. Pri odchode sa ešte zastavujeme v obchode so suvenírmi, náboženskými predmetmi a knihami. Atmosféra na nerozoznanie od podobných obchodov u nás, kupujem pár kníh o histórii islamu, pohľadnice aj CD s pakistanskou hudbou.
Zoologickou záhradou prechádzame pomerne rýchlo, niektoré klietky sú prázdne. Najväčšou atrakciou je slon, ktorému návštevníci podávajú peniaze. Ten potom chobot stiahne späť do ohrady a odmenu odovzdá svojmu ošetrovateľovi. Pri východe ešte stretávame Naveedových známych. Zdá sa mi, že okrem nich a nás tu nikto nie je bez detí a už sa teším domov na tie svoje... Pokračujeme autom do kopca po serpentínach. Za každou zákrutou čakám bratislavskú televíznu vežu. Do reality ma vracajú opice pobehujúce okolo áut s víkendujúcimi rodinami na parkoviskách pri ceste. Z vyhliadky na kopci vidno celý Islamabad. Západný obzor je trochu zahmlený a mešita Faisal je zvláštne osvetlená slnečnými lúčmi predierajúcimi sa cez oblaky. Po neskorom obede vo vyhliadkovej reštaurácii sme sa presunuli do veľkého parku pri jazere. Pomaly sa stmieva, ale park je plný rodín, skupiniek mládeže a turistov. Je to snáď najčistejšie a najlepšie upravené miesto, aké som v Pakistane videl. Nádherné stromy a kvety, udržiavané trávniky. Teším sa na prechádzky s rodinou v Sade Janka Kráľa v bratislavskej Petržalke...
Pred domom sme sa rozlúčili s Naveedovým príbuzným Sarverom s tým, že ešte čosi musí vybaviť a príde neskôr tiež prespať k strýkovi, aby ma ráno s Naveedom odviezli na letisko. Sarver sa však nevracal a mal vypnutý mobil. Neprišiel ani ráno a tak Naveed musel ísť na hlavnú cestu a zohnať taxík. Času bolo dosť a skoro ráno ešte prázdne cesty. Taxikár si to však hnal cez všetky križovatky na červenú, lebo vraj cestou späť už budú zápchy a nestíhali by Naveedov autobus. Policajti našťastie ani teraz nevystúpili zo svojej úlohy pozorovateľov a spokojne sa bavili pri svojich motorkách. Na letisku sme sa s Naveedom rozlúčili a vstúpil som do odletovej zóny.
- - -
V Bratislave je opäť kalamita. Aj na hlavných ťahoch sa šmýka, treba ísť opatrne a nechávať si odstupy. Rozhlas vyhráva najpopulárnejšie vianočné melódie všetkých čias. Radka mi pomáhala odhrnúť sneh pred domom. Čoskoro bude mať päť rokov. Tešila sa, že sa môže zavesiť na lopatu. Postavíme snehuliaka alebo pôjdeme do cukrárne? To jedno, hlavne, že si doma, ocko!
Text a foto: Daniel Dräxler, Islamabad - Bratislava
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
