Dominika Tužinčinová pôsobila ako dobrovoľníčka v ADRA Albánsko, kde sa venovala podpore projektového manažmentu. Vo svojom príspevku približuje skúsenosti rehoľných sestier a mladých lekárov, ktorí v tejto krajine pôsobia v prvej línii.

.  .  .

Týmto článkom by som chcela sprostredkovať zážitky rehoľných sestier, ktoré už takmer desať rokov žijú v albánskej dedine Fjer. Vedú tu ambulanciu, ktorá poskytuje kľúčovú ošetrovateľskú starostlivosť. Vďaka ich dlhodobému pôsobeniu mali možnosť preniknúť hlboko do albánskej kultúry a mentality. K ich príbehom som pridala aj postrehy mladých lekárov, Janky a Števa, ktorí vo Fjeri strávili štyri mesiace. Cieľom tohto textu je ukázať kontrast medzi rapídne sa rozvíjajúcou krajinou, ašpirujúcou na vstup do EÚ a hlboko zakorenenými tradíciami, ktoré dodnes formujú miestnu spoločnosť.

Viac ako len ošetrovňa

Náplňou práce sestier je najmä ošetrovanie komplikovaných rán, manažment dlhodobej liečby a pomoc v prípadoch, keď je štátna zdravotná starostlivosť nedostupná. Sestry však upozorňujú, že okrem diagnóz sa vo Fjeri často stretávajú s vysokou mierou osamelosti staršej generácie. Mnohí obyvatelia ich navštevujú skôr kvôli potrebe zdôveriť sa a pobudnúť v niekoho spoločnosti. Samota je často dôsledkom masívneho odchodu mladých za prácou do zahraničia. Seniori tak ostávajú sami, pričom na ich pleciach neraz zostáva aj starostlivosť o vnúčatá.

Systém, kde pacient dopláca

Zdravotný systém v krajine priamo ovplyvňuje kvalitu života. Priemerný dôchodok sa pohybuje okolo 100 eur a hoci sú niektoré lieky v rámci neho „zadarmo,“ ich účinnosť býva nízka. Príbuzní preto často posielajú kvalitnejšie liečivá zo zahraničia – napríklad linkovými autobusmi z Grécka. Hoci existuje zdravotné poistenie, mnohí si ho neplatia, pretože nepokrýva takmer žiadne reálne náklady na hospitalizáciu či zákroky. V praxi sa tak pacienti často stretávajú s tým, že miera informovanosti o ich stave závisí od priamej finančnej motivácie lekára.

Mentalita vs. liečba

Pokrok v liečbe je podľa sestier pomalý nielen kvôli systému, ale aj kvôli špecifickému prístupu k zdraviu. Bežným javom je vysadenie liekov hneď po tom, ako pominú prvé príznaky, čo vedie k recidívam. Práca v ambulancii preto zahŕňa neustálu osvetu. Zatiaľ čo vzdelanejší pacienti si dôležitosť tejto starostlivosti uvedomujú a niekedy na prevádzku ambulancie aj finančne prispejú, ľudia zo slabších sociálnych vrstiev ju niekedy vnímajú ako samozrejmosť.

Priepasť medzi mestom a vidiekom

Je dôležité rozlišovať medzi životom v Tirane a na vidieku. Zatiaľ čo hlavné mesto je preľudnené a sústreďuje sa v ňom takmer všetok biznis, dediny sa vyľudňujú. Mladá generácia, ovplyvnená internetom a sociálnymi sieťami, vidí svoju budúcnosť skôr v zahraničí, na čom aktívne pracuje štúdiom jazykov.

Na vidieku však stále dominujú tradičné rodové roly a špecifická pracovná morálka. Štátna správa a zdravotníctvo bojujú s chronickým nedostatkom materiálu. Keďže je ambulancia sestier podporovaná slovenským donorom (kongregácia Dcér sv. Františka Assiského, Vysokou školou zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety a darmi od ľudí zo Slovenska), patrí k výnimočným zariadeniam v regióne, ktoré majú k dispozícii potrebné vybavenie.

Dedičstvo minulosti a náboženská tolerancia

V Albánsku je stále cítiť odkaz komunistického režimu, ktorý vnímal štát ako „nepriateľa“. Tento postoj (ja verzus štát) sa prejavuje napríklad v nízkej starostlivosti o verejný priestor. Paradoxne, práve tvrdý útlak náboženstiev počas komunizmu prispel k dnešnej vysokej miere tolerancie. Zmiešané manželstvá sú bežné a kresťania či moslimovia sa navzájom zúčastňujú na svojich obradoch.

Janka so Števom zažili vo Fjeri katolícko-moslimský pohreb, ktorý bol prehliadkou fascinujúcich zvykov – od oddelených miestností pre mužov a ženy až po rituálne pripíjanie rakijou. Súčasťou tradícií sú aj tzv. plačky a 40-dňové obdobie smútku, počas ktorého si blízki berú v práci voľno.

Pohostinnosť nadovšetko

Ak by sme mali vyzdvihnúť najvýraznejšiu vlastnosť Albáncov, je to ich nesmierna štedrosť a pohostinnosť. Sestry sú pravidelne pozývané na obedy k pacientom, ktorí sa im chcú poďakovať. Albánci sú schopní vziať si pôžičku, len aby vystrojili dôstojnú hostinu pre svojich hostí. Janka a Števo si zase odniesli netradičnú spomienku na dary v naturáliách – od pacientov dostali na znak vďaky živú sliepku či dokonca býčiu hlavu priamo v obývačke.

Záver

Albánsko je krajina dvoch tvárí. Na jednej strane láka turistov modernými rezortmi a plážami, na druhej strane v ňom stále pretrvávajú hlboko zakorenené vzorce správania z minulosti. Niektoré tradície, ako rodinná súdržnosť a pohostinnosť, sú obdivuhodné, iné zase brzdia potrebnú modernizáciu spoločnosti. Premena tohto potenciálu na skutočnú systémovú zmenu bude zrejme vyžadovať ešte minimálne jednu generáciu.

.  .  .

Vyslanie dobrovoľníkov je financované zo zdrojov Oficiálnej rozvojovej pomoci SR.