V obci Sosnica (Černihivská oblasť) je ústav a špeciálna škola, kde sú sústredené deti s rôznymi formami zdravotného a mentálneho postihnutia zo širokého okolia. Tieto deti netušia, čo je to vojna a prečo práve im ponad hlavy lietajú rakety a drony. Aj teraz nastal poplach a tak sme boli svedkami ako rýchlo sa deti naučili evakuovať do podzemia. Našli sme ich tam trpezlivo sedieť natlačené v tesných pivniciach. Škola sem nasťahovala poschodové postele, pretože často tu deti aj spávajú, aby ich nemuseli evakuovať uprostred noci.

Statoční opatrovatelia a učitelia nám povedali: „Snažíme sa nimi hrať a smiať, ako keby sa nič nedialo. Veď oni chúďatá ani netušia aké nebezpečenstvo im hrozí. Potom sa niekde v kúte vyplačeme a pokračujeme ďalej.“ Aj my sme sa snažili usmievať a rozveseliť ich. (Ale srdiečko nám riadne zovrelo…) Michail si zopakoval znakovú abecedu, aby nám pretlmočil poďakovanie od detí s poruchami sluchu a reči. Odovzdali nám drobné darčeky, ktoré samy vyrobili. Fakt som si povedal: „Čo vám tieto deti urobili? Nestačilo to utrpenie, čo im osud nadelil?“  

Po 1800km ceste a hodinách na colnici sme sem priviezli dva veľké plynové kotly a k tomu celé príslušenstvo. Výkon presne zodpovedá potrebám. Dokonca sme ich dostali dnu do kotolne cez úzke dvere. Zo 4 pôvodných kotlov im tu už dva vypovedali službu, takže toto je presne to, čo potrebovali…

Pani riaditeľka bola veľmi vďačná: „V poslednom čase sme dostali viacero veľmi potrebných darov a pomoci z Európskych krajín. Solárny systém, generátor, vybavenie a potreby pre deti… Ale tieto kotle sú niečo naozaj mimoriadne cenné. Už sa nebojím zimy. Len ešte musíme nájsť nejakého sponzora, ktorý sa postará o pripojenie a inštaláciu.“ 

Opúšťame ústav so silnými emóciami. Niet žiadnych pochybností, že to má zmysel. Ďakujeme donorom a partnerom za štedrosť a obetavosť.