O 11 sme mali vykladať v Černihive, ale Michail – koordinátor pomoci volal: „Ani sem nechoďte! Nad priemyselnou zónou, kde máme sklad lieta celkom nízko 9 dronov a bol aj raketový útok. Zavolám vám, keď sa to utíši…“ Popoludní prestali hučať sirény, tak sme sa ponáhľali na vykládku. Vo vedľajšom areáli bol obrovský požiar, vysoké plamene a kúdoly dymu stúpali k oblohe. Tak sme len dúfali, že sa im už minula munícia na dnes… Rýchlo sme vyložili zdravotnícky materiál, generátory, inkubátory a potravinové balíky, ktoré sa budú rozvážať v tejto oblasti a hneď sme sa náhlili späť do hotela v centre.

Podvečer sa znova rozhučali sirény. Nepríjemný kvílivý zvuk lietajúcich Šáhidov priamo nad centrom mesta nás desil. Ešte aj ti vtáky splašene odlietali niekam do bezpečia…

Domáci si už zvykli a len po očku ich sledovali z terasy reštaurácie. Nikto sa už neponáhľa do krytu, ľudia sú letargickí. Ale my sme si ešte nezvykli…  

Kto toto neprežil asi ani nepochopí koľko strachu, utrpenia a psychických traum prežívajú ľudia, ktorí sú dennodenne vystavení dôsledkom nezmyselnej vojny. O príčinách nebudeme mudrovať, lebo to nemáme v moci zmeniť. Naše poslanie je pomáhať, tak to budeme robiť aj ďalej. Ďakujem všetkým, ktorí nás podporujete, aby sme mohli pokračovať v našej humanitárnej misii a zmierňovať utrpenie nevinných obetí. 

Našu službu môžete aj vy podporiť cez náš HelpShop.