Dominika Tužinčinová pôsobila ako dobrovoľníčka v ADRA Albánsko. Vo svojom príspevku približuje nový projekt zameraný na boj proti rodovo podmienenému násiliu, ktorý ADRA odštartovala v septembri 2025 v spolupráci s World Vision. Prostredníctvom workshopov tak v komunitách Elbasanu a Cerriku otvorili témy, ktoré sú v albánskej spoločnosti stále mimoriadne citlivé, no o to dôležitejšie.
. . .
Téma rodovej rovnosti a násilia má v súčasnom Albánsku silné opodstatnenie. Štatistiky z roku 2024 hovoria jasnou rečou: len za prvý polrok polícia zaznamenala takmer 700 prípadov domáceho násilia. Za posledných 13 rokov prišlo o život rukou partnera alebo člena rodiny 159 žien, čo v priemere znamená jednu tragédiu mesačne. Tieto čísla sú však len špičkou ľadovca fyzického násilia, ktoré sa odohráva za zatvorenými dverami.

Úspech v politike vs. realita v praxi
Na prvý pohľad sa zdá, že Albánsko robí v oblasti práv žien míľové kroky. V parlamente dnes ženy obsadzujú viac ako 35 % kresiel, čo krajinu radí na popredné priečky v celosvetovom meradle. Cesta k tomuto číslu však nebola jednoduchá a ani dnes nie je bez prekážok. Ženy v politike totiž často čelia dehonestujúcim poznámkam, stereotypizácii či psychologickému nátlaku zo strany svojich mužských kolegov aj médií.
Tradičné role stále dominujú
Mimo politických diskusií, najmä v rurálnych oblastiach a na dedinách, stále pretrváva tradičný model rodiny, kde hlavou a výhradným rozhodovacím článkom zostáva muž. Tento stereotyp sa prirodzene prepisuje do bežného života a je viditeľný už pri pohľade na verejný priestor, kde v kaviarňach často uvidíte sedieť takmer výlučne mužov. Tradičné rozdelenie rolí sa prejavuje aj pri kontakte s inštitúciami; je bežné, že muži sprevádzajú ženy k lekárovi alebo na úrady a preberajú hlavné slovo v komunikácii, hoci sa záležitosť týka priamo ženy.
Hlboko zakorenené očakávania sprevádzajú ženu aj po vstupe do manželstva. Často sa predpokladá, že zostane v domácnosti u svokrovcov, kde sa stará o manžela, jeho bratov či otca. V niektorých oblastiach, ako napríklad v Elbasane, tieto zvyky zachádzajú až k symbolickému oddeleniu, kedy ženy nesedia pri spoločnom stole s mužmi. Výrazným faktorom sú aj pretrvávajúce dohodnuté manželstvá, ktoré dokážu život mladej ženy zmeniť zo dňa na deň – napríklad náhlym presunom z dynamickej Tirany na odľahlý vidiek, čo pre ňu často znamená koniec ambícií na vlastný kariérny rast.
Extrémne dôsledky chudoby
V najchudobnejších vrstvách spoločnosti môže rodová nerovnosť vyústiť až do tragických rozmerov. Príbehy o „predaji“ dcér na vydaj kvôli finančným problémom rodiny nie sú, žiaľ, úplnou minulosťou a často končia násilím či rodinným rozvratom. Špecificky zraniteľné sú ženy v rómskych komunitách, ktoré okrem rodovej diskriminácie čelia aj sociálnemu vylúčeniu a chudobe, čo im sťažuje prístup k pomoci či nahlasovaniu násilia.
ADRA búra stereotipy
Projekt ADRA Albánsko v komunitách Elbasan a Cerrik bojuje proti domácemu násiliu prostredníctvom vzdelávanie. Deti, rodičia aj odborníci sa tu učia rozpoznávať rôzne formy nátlaku a vytvárajú si tzv. bezpečnostné mapy, teda jasné návody, kam sa v núdzi obrátiť.

Hoci workshopy prebiehajú v bezpečnom prostredí, diskusie odhalili hlboko zakorenené bariéry. Mnohé ženy priznali, že hoci o možnostiach pomoci vedia, incidenty nahlasujú len zriedka, a to zväčša až pri fyzickom útoku. Prevláda totiž presvedčenie, že rodinné spory patria za zatvorené dvere a mali by ich riešiť príbuzní, nie úrady.
Účastníčky otvorene hovoria o dominantnom postavení mužov v spoločnosti, ktoré často vnímajú ako nemenný fakt. Zároveň však volajú po zmene a rovnocennej zodpovednosti oboch rodičov pri výchove. Práve búranie týchto stereotypov je kľúčom k tomu, aby sa bezpečie a rovnosť stali pre miestne rodiny realitou, nielen štatistikou v projekte.
Cesta k zmene
Hoci mentalita albánskej spoločnosti v mnohých smeroch rodovú nerovnosť stále umožňuje, situácia sa začína hýbať vpred. Narastá počet iniciatív, ktoré sa snažia o zmenu postavenia žien a dievčat. Projekty, ako ten náš v spolupráci s World Vision, sú kľúčové pre vzdelávanie novej generácie. Cieľom je, aby sa rodová rovnosť stala realitou nielen v parlamentných štatistikách, ale najmä v každodennom živote albánskych rodín.
. . .
Vyslanie dobrovoľníkov je financované zo zdrojov Oficiálnej rozvojovej pomoci SR.
